História obce

História obce

História obce Brezovica

Obec Brezovica sa vyvinula na mieste starej dediny. Patrí medzi tie dediny, v ktorých sa v minulosti sústredila výstavba kaštieľov a zemepanských kúrií. Najstaršia zmienka o obci pochádza zo sedemdesiatych rokov 13. storočia, konkrétne z roku 1274.

Cirkevnú obec založil gróf Rikolf, ktorý bol predchodcom rodín Berzeviczy a Tarkeö. V roku 1274 získal obec Brezovicu a v roku 1288 dostal od vtedajšieho kráľa udelené všetky pocty, ktoré patrili k hornotoryšku. Od roku 1300 bola Brezovica už mestečkom. Následne od roku 1317 sa spomína obec ako súčasť panstva Torysa, pod vedením rodu Brerzeviczyovcov. Do roku 1327 bolo v Brezovici postavených už 58 domov s pozemkami.

Od 13. storočia do polovice 20. storočia bola známym trhoviskom, potom sa vyvinula v poddanské mestečko s jarmočným právom. Povolenie na organizovanie jarmokov dostala Brezovica od panovníka Rudolfa II., ktorý jej na požiadanie Berzeviczyovcov udelil právo zorganizovať až 6 jarmokov ročne, s právom vyberať si mýtne. Trhy sa konali vždy v predchádzajúcu stredu pred sviatkami : sv. Valenta, Veľkej noci, Turíc, Bartolomeja, Všetkých svätých, Vianoc.

Brezovica nad Torysou, označovaná v stredoveku ako mesto, má bohaté aj hudobné tradície, ktoré siahajú až do 16. storočia, o čom svedčia aj dokumenty, ktoré sa nachádzajú v knižnici Mestského múzea v Sabinove a sú z roku 1828, napísané v nemeckom jazyku. V týchto dokumentoch sú zaznamenané nasledujúce poznatky o hudobnom živote v Brezovici:

koncom 16. storočia založili Berzeviczyovci vo svojom sídle latinskú magnátsku školu, s výbornou úrovňou vyučovania spevu. Jedným z jej rektorov bol aj Ján Matthaei, ktorý pred tým pôsobil v speváckom zbore Gabriela Bethlena

začiatkom 17. storočia sa tu narodil aj neskorší bardejovský organista a skladateľ Zachariáš Zarevutius, popredný predstaviteľ barokovej hudby na Slovensku

v 18. a 19. storočí sa hudba znovu zviditeľnila prostredníctvom školy, ako je to zaznamenané aj v dokumentoch v Štátnom archíve v Prešove. Vynikajúcim hudobníkom z tohto obdobia bol najmä Teodor Berzeviczy, ktorý zbieral texty šarišských ľudových piesní, pokúšal sa aj o preklad niektorých árií do šarištiny

V Brezovici sa taktiež okrem hudby ľudia zaoberali aj tesárstvom, kolárstvom, výrobou dreveného náradia. V 19. storočí založili dokonca aj teheľňu. Začiatkom 20. storočia sa k tomu pridala aj domáca výroba dreveného riadu, handričkových pokrovcov, domáceho ľanového plátna, šitie halien a iných častí odevov.

Spoločenská situácia

Život v Brezovici pokračoval aj v nasledujúcich obdobiach, ktorý poznačilo mnoho príjemných, ale aj menej príjemných udalostí. Príjemné boli samozrejme tie, ktoré povznášali život a obohacovali občanov, no a tie menej radostnejšie, tie sa vždy podpísali pod čiastočný úpadok už fungujúcej skupiny obyvateľstva. Neradostnou situáciu bola pre občanov povodeň v roku 1721, ktorá zničila veľkú časť domov v oblasti „Kamence“ obce Brezovica.

Potom nasledovala aj Urbárska regulácia Márie Terézie z roku 1767, ktorá upravovala vzťah medzi pánmi a poddanými. Obyvateľstvo sa vtedy delilo na poddané roľnícke obyvateľstvo, ďalej tzv. večných poddaných a na poddaných s právom voľného sťahovania. To znamenalo pre brezovičanov postavenie večných poddaných, podľa ktorého nedostávali ani takú výmeru, akú napríklad na Dolnej zemi užíval jeden zámožnejší sedliak.

V roku 1831 vypuklo sedliacke povstanie, nazývané tiež „cholerovým“ na východnom Slovensku, kedy sa páni zbavovali poddaných tým, že im vnucovali veľké dávky liekov proti cholere, aby po ich odstránení mohli zabrať ich pôdu, no to sa podarilo v Šarišskej župe odvrátiť a nedošlo tak ku žiadnym katastrofám.

Pred druhou svetovou vojnou sa Brezovica postupne stala centrom pre celú okolicu, najmä: Tichý Potok, Blažov, Brezovička, Vysoká, Nižný Slavkov. Nachádzal sa tu notársky úrad, poštový úrad, ktorý mal len jednu poštárku a tá chodievala pravidelne 2 krát do týždňa do Prešova pre poštu peši, za každého počasia. Zobrala poštu z Brezovice do Prešova a naspäť priniesla poštu pre jednotlivé obce a občanov. Taktiež bola vybudovaná aj žandárska stanica, ktorú využívali všetky okolité dediny. Obec dopĺňali aj obchody s rôznymi tovarmi, ktoré si zakladali samotní občania. V tom čase však ešte nebolo áut, preto ak sa chceli ľudia dostať do niektorej inej dediny, museli ísť peši alebo povozom. Od roku 1947 bola spojazdnená aj štátna autobusová doprava, ktorá zabezpečuje spojenie medzi jednotlivými obcami a mestami.

Od roku 1950 sa začalo zakladať JRD. O desať rokov neskôr sa začala budovať aj elektrifikácia v Brezovici, ktorá opäť vylepšila život pre jej občanov. Od roku 1981 sa v Brezovici začal vydávať aj kultúrno – spoločenský spravodaj, vychádzal raz za pol roka v počte 50 kusov. Od roku 1983 začala fungovať v obci aj čistička odpadových vôd.

Školstvo

V Brezovici sa v minulosti nachádzali dve školy. Jedna bola elementárna, ale bola zničená povodňou dňa 24. augusta 1621. Druhá bola vyššou školou, na úrovni vidieckych gymnázií a bola založená šľachtickou rodinou Berzeviczyovcov. Záznamy jej existencie sú od roku 1580, keď ako rektor školy pracoval Mikuláš Accipitrin, pôvodom zo Šarišského Jastrabia. Takmer všetci učitelia brezovickej školy pochádzali zo stredného, severného a západného Slovenska. Škola zanikla v roku 1714. Druhá budova cirkevnej ľudovej školy bola malá, nízka, vlhká a nevyhovujúca pre umiestnenie školopovinných detí. Školská stolica rim. kat. školy podala žiadosť na vtedajšie ministerstvo školstva o udelenie subvencie na zakúpenie pozemku a postavenie novej školskej budovy. Dňa 11.04. 1872 bola udelená na tento účel suma 2 600 zlatých. V roku 1883 sa začalo s výstavbou novej školskej budovy. Bola to jednoposchodová a na vtedajšiu dobu moderná budova. V roku 1884 bola daná do prevádzky. Táto budova slúžila svojmu účelu 100 rokov. Po vystavaní novej školskej budovy bola zbúraná dňa 27.augusta 1984.

V roku 1886 bola škola poštátnená. Hoci v dedine boli iba Slováci, vyučovacím jazykom v škole sa stala maďarčina. Deti chodili do Ľudovej školy šesť rokov. Potom ešte po dobu troch rokov raz alebo dva razy do týždňa odpoludnia chodili do takzvanej Večernej školy.

V roku 1910 bol riaditeľom školy Fejér Andrej a učiteľmi boli Veisz Ján, Kotosz Rozália a Strahony Mária. V roku 1884 bola zriadená opatrovňa v budove oproti kostolu. Zriadil ju Berzeviczy Teodor, župný kráľovský inšpektor. V opatrovni v roku 1910 pracovali Roskoványi Žófia a Berzeviczy Anna. Neskoršie sa začalo s výstavbou budovy pre druhú opatrovňu na hornom konci obce. Pre vojnové udalosti nebola dokončená a ako nedokončená stála potom dlhé roky.

Počas prvej ČSR bola v obci iba Ľudová škola. Povinná školská dochádzka bola osemročná. Riaditeľom školy bol Gejza Ferenczy. V tej dobe ako učitelia dlhé roky pôsobili v Brezovici: Irena Ferenczyová, Július Kováľ a Július Ochotnícky. Po odchode riaditeľa Ľudovej školy Gejzu Ferenczyho do dôchodku za nového riaditeľa bol menovaný Pavel Kolenko.

V roku 1946 popri vtedajšej Ľudovej škole bola zriadená Mešťanská škola. Nedokončená budova opatrovne bola dokončená a v nej boli umiestnené triedy Mešťanskej školy, ako aj prvý byt pre riaditeľa. Riaditeľom školy bol Štefan Lešinský. V roku 1948 bola táto škola pomenovaná na Strednú školu. Keď Mešťanská škola bola pomenovaná na Strednú školu, Ľudová škola na Národnú školu. Národná škola bola päťročná a deti po jej ukončení pokračovali v učení na Strednej škole, ktorá bola trojročná. Riaditeľom Národnej školy bol Škovranko Jozef.

V roku 1953 bol zavedený nový školský systém a vzniklo nové pomenovanie Osemročná stredná školy. Keď v roku 1960 vyšiel nový školský zákon a bol zriadený 9. ročník, vzniklo potom nové pomenovanie školy a to Základná deväťročná škola. Riaditeľmi boli Svetojanský Július, Džombák Anton, Bucko Rudolf a od roku 1970 Maľcovský Mikuláš.

Na základe novej koncepcie došlo ku zmene v školstve a to počnúc školským rokom 1976/1977. Vzniklo nové pomenovanie školy a to Základná škola, ktorá je osemročná.

Školským zákonom č. 29/1984 Zb.z. zo dňa 22.03.1984 od 1. septembra 1984 bola zavedená desaťročná povinná školská dochádzka pre všetku mládež. To znamená, že žiaci, ktorí skončili osemročnú základnú školu, pokračovali v štúdiu na niektorom type strednej školy, ktorá prevažnej väčšine mládeže umožnila dosiahnuť úplne stredné vzdelanie.

Učiteľov, ktorí viac rokov pôsobili na brezovickej škole, by sme mohli vymenovať nasledovných: Mária Zavadová, rod. Kundríková, Štefan Jarčuška, Ružena Gurková, Jozef Sobota, Anna Guzová, rod. Jarčušková, Albina Jarčušková, rod. Cvancigerová, Katarína Macáková, Magdaléna Sobotová, rod. Baluchová, Terézia Maľcovská, rod. Hrebeňárová.

Materská škola bola zriadená 1.októbra 1974 a umiestnená v prístavbe budovy MNV. Nakoľko stará budova školy už dávno nevyhovovala a mnohé triedy museli byť provizórne umiestnené v iných budovách, začalo sa v obci hovoriť o výstavbe novej školskej budovy. Po vypracovaní projektovej dokumentácie a výbere stanoviska, výstavba školy bola schválená radou ONV v Prešove dňa 24.10.1978, uznesením č. 259 a s výstavbou sa malo začať v roku 1979. K začatiu výstavby došlo až 17.9.1980. Škola mala byť 18 triedna v hodnote 22 332 000 Kčs. Nová školská budova bola daná do prevádzky dňa 3.9.1984.

Historické pamiatky

K najkrajším pamiatkam obce Brezovica zaraďujeme rím. - katolícky kostol Všetkých svätých, ktorý bol postavený približne v roku 1300 v gotickom slohu. Pôvodný oltár sa nezachoval. Ústredným výjavom súčasného oltára je obraz Všetkých svätých, ktorý je v žliabkovanom pozlátenom ráme s pestrosťou farieb, ktorá hneď upúta diváka. Predstavuje oslávenú cirkev v nebi. Na jeho vrchole je Najsvätejšie trojica , nižšie scéna korunovania Panny Márie.

V katastri Brezovice sú dve kaplnky. Na cintoríne, na mieste, kde stál hrádok, je klasicistická kaplnka sv. Heleny. Postaviť ju dal Štefan Černický v roku 1854. Fasáda kaplnky je členená lizenami, rímsami a malými oknami. V interiéri je zaklenutá pruskou klenbou.

Nad sedlovou strechou je malá drevená vežička ukončená ihlancom. Je v nej malý zvon – umieračik.

Barokovú kaplnku Sedembolestnej Panny Márie dal pri ceste do Brezovičky postaviť v roku 1756 Ján Gerčel, správca majetkov grófa Tomáša Szirmayho. Andrej Berzeviczy sa listinou zo 4. júla1804 pred farárom J. Vrankom, že ročne prispeje na údržbu kaplnky sumou 20 zl. K tomuto záväzku vyzval listinou aj svojich potomkov. Pri oprave a prestavbe kaplnky v roku 1836 na náklady Andreja Berzeviczyho, zmenili patronícium na Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Ide o jednoduchý objekt s pruskou klenbou, nadvstupovou rímsou a s obrazom Panny Márie. V roku 1905 bola kaplnka renovovaná z darov Anny Gemmingenovej, rod. Berzeviczyovej.

V roku 1904 a 1915 sa spomína ešte Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v strede obce. Ide o zaniknutý objekt, ktorý dal údajne postaviť Henrich Berzeviczy a Mária Berzeviczyová , rod. Banovičová v roku 1834. Je pravdepodobné, že baroková drevená plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá stojí v sklenej vitríne na jednoduchom betónovom podstavci južne od kostola, pochádza práve zo spomínanej kaplnky.

V Brezovici sa okrem katolíkov a dávnejšie evanjelikov spomína aj početná komunita židov, o čom svedčí aj pomerne rozsiahly židovský cintorín a synagóga z roku 1800. Bola to drevená zrubová stavba, ktorú postavili zrejme po vydaní tolerančného ediktu Jozefa II. Z roku 1781 a zanikla po II. svetovej vojne. Židia, podobne ako v ostatných oblastiach severného Slovenska sem prišli v druhej polovici 18. storočia z poľskej Haliče. Ich populačný rast bol pomerne rýchly. Brezovica sa stala sídlom židovského rabinátu. V roku 1904 bolo asi 216 židov žijúcich v Brezovici a menšie komunity sa spomínajú aj v Blažove - v osade Dolina v Tichom Potoku, Nižnom Slavkove, Vysokej a Brezovičke.

Obliekanie

Muži nosili zvyčajne košeľu bez ozdoby, z domáceho plátna, s rukávmi všitými do manžiet. Sukenné nohavice biele (chološne), lemované vo švíkoch červeným a zeleným súknom. Vestu (lajblik), z tmavomodrého súkna, zdobené gombíkmi. Kožušok z bielej baraniny, bez ozdôb. Obúvali si topánky alebo čižmy. Na hlave nosili klobúk a v zime baranicu.

Ženy nosili dlhé košele, ušité z domáceho plátna. Potom sukňa z bieleho plátna. Vrchný odev pozostával zo sukne dlhej pod kolená- rôznej farby. Blúzka sa zapínala až ku krku a vzadu v pase bola stiahnutá, takže sa tam vytvorila zvlnená ozdoba. Vpredu sa uviazala zástera. Na hlave mali uviazané šatky. Obúvali si topánky alebo čižmy.

Stravovanie:

V horských oblastiach, kde patrí aj Brezovica, prevažnú časť stravy tvorili rastlinné a mliečne produkty. Zo zrna ľudia pripravovali múku drvením v mažiaroch, neskoršie drvením medzi dvoma kameňmi. Spodný bol nepohyblivý a vrchný pohyblivý, ktorý do pohybu uvádzal človek svojou silou. Z múky potom robili halušky a pirohy. Pestovali kapustu, ktorú na zimu nakladali do drevených sudov (bočiek). Mlieko užívali buď sladké alebo kyslé. Z kyslého mlieka robili tvaroch. Keď sa nazbieralo viac smotany, zmútili to v „zbuške“, z čoho im vzniklo maslo. Polievky boli najobľúbenejšie: zemiaková, fazuľová, krupová, rascová, mliečna, kapustová, papcun s kyslým mliekom, papcun s kyslou juchou. Papcunom označovali dnešnú domácu drobnú cestovinu, podobnú mušličkám.

Z varených zemiakov piekli lokše (gruľovníky) a z nevarených zemiakov sa piekli zemiakové placky (nalešniky).

Chlieb piekli iba na sviatky, rodinné slávnosti, svadby, krstiny. V iné dni upiekli na peci „pagáč“ namiesto chleba. Na Veľkú noc upiekli „pásku“ – kysnutý koláč, plnený tvarohom a v prostriedku mal dieru. Na Vianoce piekli opekance- bobaľky, ktoré posypali s makom. Piekli tiež biely kysnutý koláč s posýpkou – kuchen, tiež len na výnimočné sviatky a slávnosti. Mäso sa varilo taktiež na sviatky a slávnosti.

Použitá literatúra: